Preskočiť na obsah

Výkrik do tmy – počiatok.

Paťka a nezabudni, Vianoce sú pokoj, krása, keď nebo jasom prelieva sa. Na zem zostupuje skutočná láska, ktorá svetu pravdu hlása.

Včera odišla jedna silná, odvážna a krásna žena. Mnohí ste ju nepoznali, mnohí ju nebudete mať možnosť spoznať. Jej odvaha zmenila svet dievčatku, ktoré malo patriť do zoznamu detí, ktoré nikto nechcel. No ona ma chcela, našla, dala môjmu svetu farby a naučila ma vidieť podstatné veci srdcom a zavrieť dvere pred klamstvami, klebetením, ohováraním, odmietaním. Naučila ma žiť život autenticky, skutočne a hlboko. Posledné roky ma prevádzala cez ťažké skúšky v mojom živote a snažila sa zmeniť moju optiku na optiku lásky, prijatia, odpúšťania…. mami, dúfam, že ťa nesklamem a že sa to naučím tak ako si ma to učila ty.

V tichu, ktoré láme, samote, ktorá sa nedá opísať, spomienkach, ktorých je veľa viem, že moja mamina odišla na lepšie miesto a konečne ju nič nebolí, no chýba…

Prosím, pripomínajte si túto moju myšlienku, keď budete so svojimi blízkymi, zo svojou rodinou. Neviete kedy ste spolu naposledy a kedy to objatie bude posledné, kedy tá veta bude posledná, kedy to pohladenie bude posledné.

S láskou, pokorou a nádejou vám pripájam fotku z nemocnice, ktorú som našla v mamininom mobile.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *