Viete, ako sa hovorí, že kto hľadá nájde. A ono to platí v každej jednej oblasti nášho života. Môžme na to ísť od podlahy. Vzťahy, práca, kariéra, biznis, rodina, …. Je to až neuveriteľné, aké to je jednoduché. Častokrát sa na začiatku niečoho ťažkého zvykneme zľaknúť, alebo nedôverovať tomu, že naša snaha má svoje ovocie. No, keď zastavíme naše túžby a pustíme do našich prázdnych miest vďačnosť, náš život začne mať nový rozmer.
Keď som na začiatku sezóny sadila s mojimi krpcami zeleninu, neverila som, že pri mojom extrémne náročnom období a môjmu času tam niečo nájdeme. Veď prečo aj, keď sme to nechali len tak. Po štyroch týždnoch a upratanej kuchyni som sa odvážila predsúpiť pred našu „záhradku“, ktorá sa medzičasom zmenila na divočinu. Hlavou mi šli myšlienky, ktoré som chcela vložiť do iného príbehu, no veľmi silno si ubvedomujem, že tento príbeh bol pre ne stvorený.
Prečo?
V jednoduchosti je krása. A tá krása je ukrytá častokrát v nič nehovoriacich veciach, ľuďoch. Obyčajnosť tvorí nezaujímavé, no nezaujímavé vo svojej jedinečnosti dokáže byť krásne.
Kto hľadá nájde. Toto je obrovská pravda, pretože aj keď nesmelo, ale hľadáme, vždy je niečo v našom príbehu čo môžeme nájsť. Možno sa k tomu budeme musieť dobýjať, ale za to hodnotné v našich životoch sa naozaj oplatí bojovať. Obdobie ticha v našom uponáhľanom svete je ako pokropenie živoou vodou. To ticho v ten záhrade mi prišlo tak liečivé, že som nemala odvahu ani dýchať. Pozbierala som objavené poklady a pomaly som z nich tvorila.
Do celého môjho procesu vstúpila spomienka na moju mami, ktorá nám doma naservírovala zázrak, ktorý som tak hlboko podceňovala(neverila som, že avokádo môže aj chutiť..), neverila som, že moje deti by to mohli akceptovať, no neuveriteľné sa stalo skutočnosťou. Moja mami okrem toho, že je talentovaná v mnohých smeroch, je aj moderná kuchárka. Čo o nej mnohí netušíte, no toto zamyslenie je tu práve vďaka jej kulinárskemu umeniu. Ona nám totiž to spravila avokádový dip. Ja sa v týchto výrazoch veľmi nevyznám, ani nechcem robiť konkurenciu food blogerom, iba som si uvedomila aké vzácne je mať čas s blízkymi, v kľude, nikam sa neponáhľať, robiť jedlo spolu a potom sa pri ňom rozprávať. Ten čas tvorí spomienky a tie spomienky sa potom vrátia a sú veľmi silné.
A prečo to píšem?
Pretože vás chcem povzbudiť aby ste spolu trávili čas, varili spolu – dokážu pri tom vzniknúť krásne situácie, obímajte svojich blízkych, smejte sa spolu, objavujte spolu, pomáhajte svojím starým rodičom a zastavujte čas…
dôkaz namiesto sľubov a moja fotodoku, že sa oplatilo čakať. (14.august.2020)
