medzi zemou
a mesiacom
Život na druhý pokus. Píšem pre teba — pre tú, ktorá zablúdila, stratila smer a už nevládze ísť ďalej.
Nie som v príbehu. Som za ním. A z tohto miesta píšem pre teba.
Weronese vzniklo v čase, keď môj život prestal mať zmysel.
Nepíšem z pozície niekoho, kto to má vyriešené. Píšem z miesta niekoho, kto tmou prešiel — a vracia sa po teba do nej.
O živote, o bolesti a o hľadaní cesty ďalej. O tom, o čom sa nahlas nehovorí: o smútku, ktorý nikto nevidí, o samote uprostred ľudí, o dňoch, keď je sprcha ako Everest.
Nič tu neprikrášľujem. Práve preto mi možno uveríš, keď raz budem hovoriť o svetle.
Texty, v ktorých sa možno spoznáš
Čas ako pulz
Čas príde, aj keď ho nevoláš, a odíde, aj keď ho prosíš, aby ešte chvíľu počkal.
Uhoľný kameň
Niekedy ťa prosto nezahrnú. Ale čo ak ten tvar, ktorý sa im zdal byť chyba, je presne ten, čo niekde chýba?
Niekedy, o rok viac
Nezačne to pádom. Začne to tým, že ráno je o čosi ťažšie ako včera — a ty to ešte nevieš pomenovať.
Témy, ktorých sa iní boja
Každá má svoju farbu — jemný bod svetla, po ktorom sa tu vieš zorientovať aj unavená, aj o polnoci.
Ostaň so mnou. Nie preto, aby si niečo kúpila — preto, aby si nebola sama.
Občas ti napíšem. Ticho, do schránky. Jedno zamyslenie, jedna veta, ktorá možno padne presne do tvojho dňa.
Žiadny spam. Odhlásiš sa kedykoľvek jedným klikom.
Predmety na zastavenie
Čaj, sviečka, niečo do dlaní. Nie zázrak a nie liek — len malý rituál, ktorý ti dovolí na chvíľu sa zastaviť a nadýchnuť.
Nazrieť do obchodíka →Tu nič netlačím. Ak práve teraz potrebuješ len čítať a byť, čítaj a buď. Obchodík počká — je tu pre chvíľu, keď budeš chcieť tú istú tíšinu podržať aj v rukách.