Preskočiť na obsah

Výkrik do tmy, deň 01

Prešiel rok a ty tu nie si. Prechádzam sa po svete, ktorý bol iba náš. Hľadám ťa v ňom no neviem ťa nájsť. Kráčam bosá po hline, o ktorú si sa len nedávno starala a s láskou do nej sadila semienka. Vo vlasoch cítim  chladný vzduch, no necítim tvoju dlaň. Tak veľmi by som ju znova chcela cítiť. Drsnú, upracovanú no zároveň láskavú. Teraz už toľkým veciam rozumiem, tak veľa som pochopila.
Tvoja odvaha zmenila môj svet. Dala odvahu mojej viere v život, ktorý žijem, ako si vždy vravela – cez detskú optiku.

Pamätám si na ten deň, keď sme sa rozprávali o jednoduchosti slov. Nevedela si si predstaviť ako som krpcov naučila, spolupracovať na veciach, ktoré boli “komplikované”. Vravela som ti, “Mami, veď to je jednoduché”. A teraz, keď zvládajú prechádzať svojimi životmi ešte ladnejšie, sa mi tlačia slzy do očí, že to nevidíš. Nevidíš ako vyrástli, ako stavajú na nohy svoju malú farmu, ako sa tešia z toho, že k nám znova prileteli lastovičky, ako bojujú za spravodlivosť a miesto každého malého živého tvora tu na konci všetkého.

Na Lúčine, kde si objavila nový svet v ktorom dokázalo semienko vyrásť aj medzi kamenmi. Je mi ťažko, keď vidím ako ťa krpci hľadajú v mojom mobile a chcú sa pochváliť ako si postavili bunker. Zatiaľ iba stojím v mojom rozbitom svete bez teba, bez ujca, bez starkej, bez domova, iba zo spomienkami. Neverila by si, ale tato mi tu chýba tiež. Dokázala som mu to všetko odpustiť. Všetko čo ma viazalo, čo ma bolelo, čo ma mrzelo sa po tých rokoch v jednu noc rozplynulo a ostalo tam prázdno. Tma a úplné prázdno v ktorom sú ruiny môjho detstva, spomienky, ktoré neviem zatiaľ  poskladať, svet, ktorý sa stratil ako noc keď príde ráno.

Verím, že to bol čas, ktorý som dostala ako dar aby ma naučil pokore, odvahe a vďačnosti. Za teba a za tých, ktorých si priniesla do môjho života. Bez tvojho obyčajného rozhodnutia nenechať ma v tme samu, ale dať mi svetlo tvojho domova by som žila úplne iný príbeh. Za tento môj v ktorom sme boli spolu som ti viac ako vďačná. Táto stránka je vďaka tebe, starkej a Maríne. Tri silné ženy, ktoré vytvorili môj príbeh na začiatku, a odišli skôr ako sme sa stihli rozlúčiť. A o tých ďalších vzácnych známych neznámych, ktorých som stretla neskôr a tvoria môj príbeh až do dnešných dní. Chýbaš mi tu, veľmi.


Pridaj komentár