Toto som ja. Človek z mnohých
Dnes by si mala narodeniny. Boli by sme spolu, lebo sme sa tak dohodli. Nie si tu ,viac ako rok a ja ta stále nedokážem pustit. Spávam v tvojích ponožkách, aj keď sú mi malé, nosím tvoj sveter, aj keď je mi veľký. Od kedy tu nie si, som sa stretla s mnohými radami, ktoré ma doviedli do väčšej tmy ako som bola pred tým. Mala by som zabudnúť, otočiť list, žiť pre deri, byť sťastná, lebo nie som sama…. prečo je tak ťažké jednoducho nedávať rady a iba chvíľku byť v tom tichu so mnou. Prečo je ťažké porozumieť, že ja som stratila okrem teba aj ujca, starkú, domov, aj pevnú pôdu pod nohami.
Stále musím myslieť na náš rozhovor, kde sme sa rozprávali o samote, kde sme našli konečne po rokoch prienik v našich životoch, spoločnú reč, pochopenie. Ako veľmi mi chýbajú tie posledné rozhovory, kedy sme si vyčistili stôl a ty si ma naozaj počúvala a porozumela si hĺbke myšlienok a sile úprimnosti, ktorá sa v kresťanských kruhoch nenosí a je to taká škoda. Aké ťažké je vyjsť na svetlo s pravdou a čeliť ešte väčším zraneniam, vďaka odlišnosti vnímania. No na druhej strane, táto odlišnosť oslobodzuje v úplnej autentickosti, pretože v tej hĺbke je možné prijať koncept milosti v bezmocnosti a beznádeji ktorej človek čelí pri absolútnej strate všetkého.
Vďaka tebe som mala detstvo, o ktoré som mohla prísť, mala som rodinu o ktorá tu už nie je. Mám deti, ktoré sú mojím obrazom, v ktorom je zakreslená silná stopa tvojej láskavosti a starostlivosti. Aj v dobrom aj v zlom. Viem, hovorila si, že naša sila je v tom, že sa mám tváriť, že sa nikdy nič nedialo a všetko je tak ako má byť, no veľké ďakujem patrí nášmu poslednému rozhovoru, kde si mi dala za pravdu, že to nie je rozumné, lebo také nastavenie vedie do silného pokrytectva.
Mami, mala by si narodeniny, a mali by sme náš čas spolu v Hurbanove. Ten čas, ktorý mi teray tak veľmi chýba. Viem, že tam kde si teraz ťa už nič nebolí. Je tam pokoj a možno aj tá moja obrovská nekonečná lúka, plná kvetov a tulipánov. Ten pokoj, ten mi tak veľmi chýba. V mojom svete je stále také šero a tmavé miesta, často sa stane, že nevidím ako ďalej a váham či sú moje rozhodnutia správne. Tak veľmi mi chýbaš.
