Čo keby som ti povedala, že je možné urobiť z každého tvojho dňa ten najlepší deň na svete. Dá sa to. Počas uplynulých dní som na to prišla a veľmi sa teším, že ti o tom môžem niečo napísať.
Dnes je nedeľa. Čas na zastavenie, predýchanie zabudnutých vecí z minulého týždňa a čas na čas. Ráno som bola presvedčená o tom, že dnes to bude jeden z tých dní kedy ma naozaj nič neprekvapí, ale áno tvoj predpoklad je správny. Celú moju snahu ostať v posteli aspoň do tej siedmej mi prekazila myšlienka o písaní. Čo keby som ti povedala, že….bola moja prvá veta. Lenže do toho mi pípla správa, že … a počuj, keby si konečne napísala aj niečo s tvojho života s deťmi, teraz doma? Neverím, že sa nenudíš a si stále taká trpezlivá.Do večera som si hovorila, že ja už písať nebudem, pretože je naozaj kopa iných a dôležitejších vecí. No ale asi nie je, lebo mám pri sebe čaj, pero, papier a píšem.
Môj objav číslo jedna: Buď tu a buď teraz.
Dôležitý je tento deň, táto chvíľka a táto minúta. Žiješ tu a žiješ teraz. Trénuj si myseľ, aby bola prítomná práve tu. To je moje tajomstvo, keď som s mojimi deťmi. Žijeme tú chvíľku keď spolu kreslíme, tvoríme, varíme, sadíme. To nič, že sa veci zašpinia, že múka bude na zemi. Každá akcia vyvolá reakciu. Ak sa naučia variť, naučia sa po sebe upratať. Naučia sa sadiť, naučia sa polievať a neskôr už môžu polievať sami ak ich o to poprosím. Blízkosť tu a teraz je bránou do autentického života, ktorý som sa rozhodla žiť a pracujem na tom. Nie je to ľahké pretože často mám pocit, že moja investícia zatiaľ nemá žiadne výnosy. No život nie je o výnosoch, ale o investíciách. Niekedy zlých a nepremyslených, no kľúčom je prijať ich a pracovať s nimi ďalej. Viete ako sa hovorí, že impossible does not exist. A keď budeš tu a teraz, nebudeš mať priestor myslieť na to čo bolo vtedy.
Objav číslo dva: Buď vďačný hoci aj za najobyčajnejší deň.
Áno je ťažké nájsť vďačnosť v dňoch, keď si sám, alebo sama. Keď sa cítiš smutne, keď ťa prehliadajúj, keď ti veci nevychádzajú, si chorá a keď nemáš žiadne objatie do ktorého sa môžeš skryť. V takých časoch som si natiahla strýkov sveter, maminu šatku a stiahla sa do môjho sveta. Chvíľku to bolo čarovné riešenie, no, keď som vyliezla z úkrytu bolo to ešte horšie. Zmena optiky je oveľa silnejšou zbraňou ako to na prvý pohľad vyzerá. Veľmi jasne si pamätám, ako som sa cítila, keď som si uvedomila, že nie som dosť dobrá pre Dávidovu rodinu, že nie som dosť dobrá v tom čo robím, a nie som taká ako by som mohla byť podľa nejakých pomyselných spoločenských pravidiel. Vtedy som dostala otázku od kamarátky, “prečo si myslím, že vo všednosti je krása?” To ma zastavilo a vrátilo ma to späť. Hm prečo? Pretože prežiť jednotvárny dnešok, dýchať, robiť si svoju prácu skromne a pokorne je darom. Darom sú každé momenty a nech to znie akokoľvek klišoidne a je to bežné a všedné práve preto je to úžasné. V tom najmenšom a najobyčajnejšom dni máme veľa miest, kde môžeme zažiť okamihy šťastia, naplnenia, prijatia.
Objav číslo tri: Veci nie sú zlé a dobré.
Nepoznám tajomstvo, ktoré by mi ukázalo ako mám veci zvládať. Myslím si, že veci nie sú iba zlé a iba dobré. Žijem širokospektrálny život, ktorý ma naučil, že v našom živote je neskutočné spektrum emócií, ktoré mi pomáhajú zvládať môj život a robia ho ľahším a krajším.
Život s mojimi krpcami ma naučil pokore pred automatickými odpoveďami typu…je to tak, lebo….hovoriť neviem, ale môžeme to vyriešiť spolu ak chceš. Za posledný mesiac som si uvedomila, že som našla odpovede na to na čo som ich hľadala dlho pred tým. Častokrát som počula, že život s ďeťmi je ťažký. Je naozaj ťažký? Chceli sme deti a vedeli sme, že to nebude ľahké. Že nám dochádzajú kreatívne nápady? Ale veď nikto nepovedal, že musíme byť nonstop kreatívny. Že sa musíme s ďeťmi učiť? Och áno to je pravda a veľa a keď do toho nestíhate robotu a ani upratať schody a nemáte kam uniknúť lebo žijete v byte je to naozaj ťažké.
No deti nám pomôžu nájsť tú rovnováhu a do nášho života môžu priniesť pokoj do nášho chaosu. Je to len na nás či ich budeme počúvať.
A teraz vážne. Ak sa upneme na konečný výsledok, nedokážeme sa sústrediť na cestu. Ak chceme dosiahnuť iba výsledky, nevidíme na to čo je tu a teraz. Napadlo ma, že je to ako s dýchaním. Dýchanie nepovažujeme ani za dobré ani za zlé. Proste dýchame lebo to tak je. Aj náš život a úlohy v ňom robme tak ako dýchame. Ak sa budeme snažiť dať veciam označenie ako dobré a zlé, spôsobíme si starosti a stres a to si odnesie naše zdravie, okolie, deti…