Obrázky povedia častokrát viac ako slová. Takže nevadí mi, že sa moje deti naučia variť, prať a žehliť. Že si budú vedieť uložiť šaty do skriniek, poumývajú podlahu, nakreslia portrét, spravia keksíky. Budem ich podporovať na ceste za dobrodružstvom a spravím im záhradu hoci aj u nás doma. Naozaj mi nebude vadiť, že sa naučia nemyslieť iba na seba a občas pozametajú pred blokom a posadia tam kvietky. Tiež mi nebude vadiť keď sa naučia čítať hoci aj lepšie ako ja, že poskladajú lego rýchlejšie ako ja, že budú vedieť kedy je čas vysávať, hrať sa a upratovať. Budem pri nich keď budeme plávať na vankúši, ale aj keď budeme loviť látkové rybky. Veľmi chcem byť pri tom, keď budú dobrí, pokorní, skromní a empatickí mladí ľudia. Nepotrebujem aby boli najlepší, najkrajší, najtalentovanejší, najmúdrejší. Pretože viem, že toto svet už má. No láska nám akosi všetkým chýba. Prijatie a empatia je nedostatkový tovar a objatia sú nepoznané. Žime kúsok pomalšie



























































